História

Vznik Uhorska, zánik Veľkej Moravy

Pôvod Slovanov je nejednoznačný, existujú viaceré teórie, ale toto nieje to najpodstatnejšie pre túto prácu. Dôležitým faktom je, že v druhej polovici 8. storočia existovali na území dnešného Slovenska dve kniežatstvá, Moravské a Nitrianske. Moravské kniežatstvo sa spomína už od roku 822.

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko , ju považujú za akéhosi včasného predchodcu svojej štátnosti.

Starí Maďari (Uhri) sa v čase, keď podnikali nájazdy do západnej Európy, prvýkrát v našich končinách usadili v roku 896 pri hornej Tise. Podľa legiend ich sem priviedol Arpád, zakladateľ dynastie Arpádovcov. Pokračujúc v nájazdoch sa roku 901 presunuli do oblasti Balatonu. Roku 907 troma bitkami pri Bratislave porazili Veľkú Moravu, ktorá však vo forme početných slovanských kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým sa roku 1019 Morava nestala súčasťou Čiech a okolo roku 1100 väčšina Slovenska súčasťou Uhorska). Okolo roku 925 začala istá staromaďarská skupina obsadzovať aj juhozápadné Slovensko (Nitriansko) a iné skupiny paralelne expandovali v dnešnom Rakúsku. Staromaďarské nájazdy v Európe sa skončili až po roku 955, keď sa usadili približne v dnešnom Maďarsku.

19. a 20. storočie v Rakúsko-Uhorsku

V 19. storočí prebiehala na Slovenskom území silná maďarizácia. Objavujú sa národní buditelia, v literatúre sa stretávame s hrdinami, ktorý bojujú za práva Slovákov, autori sa snažia vzbudiť hrdosť v našom národe. Objavujú sa aj významne politické postavy ako napríklad Štúr, Hurban i Hodža, ktorí sa politickou cestou snažia riešiť slovensko-maďarské vzťahy. 11. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši spísali Žiadosti slovenského národa, ktoré adresovali uhorskej vláde a snemu. V skratke, išlo v nich o riešenie národnostnej, jazykovej, školskej otázky, zrušenie poddanstva, ktoré by sa týkalo všetkých kategórií roľníkov, zavedenie všeobecného volebného práva atď. Žiaľ tieto žiadosti splnené neboli.

Boj Slovákov a rovnoprávnosť s ostatnými národmi v Rakúsko-Uhorsku nekončí. Situácia, ktorá asi najviac zmenila vtedajší status quo, bola určite prvá svetová vojna a pro nemecké stanovisko Uhorska. Čo bolo ale najdôležitejšie z hľadiska budúceho vývoju hraníc a postavenia v svetovej politike bol postoj Slovenska a jeho obyvateľov. Na Slovensku bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri mobilizácii, neskôr dezerciami, prebiehaním do ruského zajatia, vzburami vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku Slovenská národná strana vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov. To čo nás ale postavilo na stranu víťazov nebol len iný názor na vojnu ako vo zvyšnom Uhorsku, ale naša armáda ktorá sa začala formovať v roku 1917. Česko-slovenský odboj v tom čase prešiel do ďalšej fázy – vznikala československá armáda (tzv. československé légie), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francúzsku (vrátane dobrovoľníkov z Ameriky) a v apríli 1918 v Taliansku. Táto bojovala po boku Dohody s cieľom „zaslúžiť“ Čechom a Slovákom vznik samostatného štátu. Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 pri ukrajinskej dedine Zborov. Po tomto úspechu vzrástol počet československých légií a autorita československého odboja.

Trianonská mierová zmluva

Táto zmluva vznikla po prvej svetovej vojne. Trianonská mierová konferencia mala hlavne deklaratívnu funkciu, lebo hranice ktoré deklarovala, stanovila už pred tým Najvyššia rada spojencov. V každom prípade, to najpodstatnejšie čo z nej vyplynulo, bolo to, že Maďarsko prišlo o 72% územia a 13 miliónov obyvateľov, ktoré predtým malo v podobe Rakúsko-Uhorska. Maďarsko muselo uznať, ako krajina ktorá prehrala vojnu, úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom. Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie.

Ja samozrejmé, že Maďarsko muselo pristúpiť na všetky podmienky, ktoré jej boli stanovené. Okrem týchto strát v prospech Slovenska, prišla aj o prístup k moru cez Chorvátsko a aj o nárok na zahraničné kolónie. Časť z týchto území boli Maďarsku navrátené pred druhou svetovou vojnou v roku 1938 po Mníchovskej dohode a viedenských arbitrážach, avšak po vojne, ktorú opäť prehralo, muselo skoro všetky územia vrátiť na základe Parížskej mierovej zmluvy.

Súčasnosť

Je ťažké jednoznačne určiť, kto je vinný za súčasný stav. A či vôbec súčasný stav je taký vážny, ako o ňom hovoria niektorý politici. Podpredsedníčka SNS, Anna Belousovová, tvrdí, že: „ Maďarská republika má vytvorené štyri stratégie, ktorými sleduje svoje dlhodobé ciele - snahu vytvoriť najskôr cez autonómie v okolitých štátoch Veľké Uhorsko, a tak anulovať alebo aspoň obísť Trianon.“ Je naozaj otázkou, či o niečo takéto sa naozaj snaží Maďarsko. Je všeobecne známe, že Trianonská mierová zmluva je tŕňom v oku nie jedného Maďara, ale je to naozaj také vážne, že by mohla byť ohrozená autonómia Slovenska? Denník SME uverejnil v posledných týždňoch aj článok o maďarských poslancoch, ktorý majú na aute nalepenú nálepku Uhorska z pred čias roku 1918. „Viacero maďarských poslancov má na svojich autách nálepku s mapou Uhorska spred I. svetovej vojny, ktorá obsahuje aj veľkú časť Slovenska, píše v stredu denník Népszabadság. Podľa poslanca strany Fidesz Ervina Demetera nálepka vyjadruje len to, že Maďari žijúci v tejto oblasti vytvárajú etnickú komunitu.“ Táto nálepka môže predstavovať to zmýšľanie, o ktorom hovorí vedenie SNS a aj veľa iných ľudí na Slovensku. Treba však dodať, že toto je počínanie len niektorých ľudí u našich susedov. Avšak, na vážnosť tomu dáva to, že tieto nálepky nenosia len normálny obyvatelia, ale aj ich volený zástupcovia, ktorý im majú ísť vzorom a jednoznačne nespochybňovať celistvosť nášho územia. Maďarský denník na konci tohto článku o nálepkách pridáva úvahu o tom, ako by podobnú situáciu vnímali maďarskí poslanci v opačnej podobe - ak by autá zaparkované pri slovenskom parlamente boli oblepené nálepkami s mapou Slovenska, ktorá by spochybňovala nezávislosť Maďarska. Keby mali napríklad nálepky s vyobrazením Veľkej Moravy v časoch jej najväčšieho rozpätia.

Anna Belousovová ďalej dodáva 4 stratégie Maďarskej republiky: „Prvou stratégiou je podľa nej stratégia politická, v rámci ktorej bolo vytvorené Fórum poslancov Karpatskej kotliny. "Druhou je rovina hospodárskej stratégie, ktorá má za úlohu hospodársky zjednocovať územia s maďarským obyvateľstvom v okolitých štátoch," povedala. Treťou je údajne stratégia duchovno-kultúrna. "Spočíva vo vytváraní rôznych kultúrnych a duchovných inštitúcií v okolitých krajinách, ktorými sa sleduje duchovné zjednotenie Maďarov k vlastnej štátnosti," vysvetlila podpredsedníčka parlamentu. Za štvrtú stratégiu označila ambíciu vytvárať vo väzbe na precedens Kosova tlak na medzinárodné spoločenstvo v záujme uplatnenia snáh Maďarov pri vytvorení autonómií v okolitých štátoch, kde žijú maďarské menšiny.“

Zaujímavé názory boli napísané aj v diskusii pod týmto článkom ktorý na internete publikoval portál SME.sk. Niektorý ľudia boli ochotný veriť tomu, čo hlásajú títo politici, iný boli razantne proti. Často sa v týchto diskusiách môžeme stretnúť s agresiou. Je pochopiteľná, veď jedným zo základov štátu je jeho územie a preto veľa občanov je háklivých na túto tému. Precedens Kosova vyzerá byť veľmi hrozivý pre naše podmienky, ale podľa môjho názoru neopodstatnene. Dôležitým faktom je, že Slovensko je členom NATO. To znamená, že naše hranice boli plne akceptované všetkými národmi pred tým, než sme sa stali členmi a NATO sa zaväzuje chrániť naše hranice naďalej. Gruzínsko sa v posledných mesiacoch, či rokoch, snažilo dostať do Severoatlantickej únie, ale kvôli sporom o jeho územie a hranice, bolo jeho prijímanie pozastavené, lebo následné zmeny, po prijatí by nemohli byť možné. Preto NATO zmluvne chráni naše územie, ktoré je nenapadnuteľné žiadnym spôsobom. Parlament Slovenskej republiky má na našom území najvyššiu moc a nikto nemôže oddeliť, odtrhnúť či nám inak odobrať územie. Autonómia slovenských Maďarov je nemožná. Nech si SNS tvrdí čo chce, tento boj, ktorý väčšina ľudí považuje za fiktívny, alebo za boj len niektorých skupín je už vopred márny. Vyťahovanie konfliktu s Maďarskou republikou slúži často len ako ťah politických strán, ktorý má za úlohu excitovať národné povedomie niektorých ľudí v krajine a priniesť strane viac hlasov vo voľbách.

Ak by táto hrozba bola reálna, čo podnikla SNS proti nej? Postavila niekoľko betónových dvojkrížov, kde politici rečnili o minulosti svojich starých rodičov a mali možnosť si pripiť s fanúšikmi. To je celá jej snaha. Ani raz nebol tento problém preberaný na pôde Európskej únie žiadnym zástupcom SNS v Európskom parlamente a ani nikde inde. A keď týmto spôsobom nebojujú politické strany, tak akým chcú? Predseda SNS nedávno navrhol zaviesť domobranu. Chcel vycvičiť mužov v používaní zbraní, aby sa v prípade útoku Maďarov, dokázali brániť. Tieto snahy mi pripadajú smiešne, keďže Slovensko má profesionálnu armádu, policajný zbor i je chránená NATO a EÚ.

Pravdou však zostáva a nesmieme na ňu zabúdať, že existujú ľudia, ktorý majú viditeľné snahy a úmysle, ktoré by mohli poškodiť našu vlasť. Maďarsko je benevolentné voči prejavom fašizmu, ich liberálne práva povoľujú existenciu politických združení ako 64 žúp. Už som vyššie spomínal situáciu okolo nálepok Uhorska. Ďalej, pred pár dňami po Slovensku pochodovali uniformovaní maďarskí nacisti a sú podozriví z propagácie fašizmu. To sú všetko dôkazy toho, že existujú skupiny ľudí, ktoré by sa najradšej vrátili pred prvú svetovú vojnu, pred Štúra a žili vo veľkom a rozľahlom Uhorsku.

Otázne je, akú veľkú moc majú títo ľudia. Spomínané nálepky ma na svojích autách viac než 5% poslancov, čo je teda veľký počet ľudí s veľkou politickou silou a mocou formovať verejne názory občanov. Na tieto nálepky sa môžeme pozerať z dvoch strán. Jedna nám hovorí o tom, že na najvyšších miestach v štátnej správe Maďarskej republiky sú naozaj ľudia, ktorý majú záujem o naše územia, druhá o tom, že Maďari žijúci v tejto oblasti vytvárajú len etnickú komunitu. V každom prípade, nebolo ešte ani raz počuť, až na tento príklad, o pohnútkach vysoko postavených politikov, obsadiť, či zaviesť autonómiu na našom území. Otvorene sa tým prezentujú len niektorý ľudia a menšie politické strany, ktoré nemajú reálnu moc v krajine a len zdržujú určitých ľudí s nacistickými názormi, tak ako kedysi Slovenská pospolitosť.

V tomto konflikte dvoch národov, by určite pomohli prísnejšie zákony u našich susedov, ktoré by dokázali efektívnejšie pracovať proti extrémistom. Situácia nikdy nebude ideálna, ale je šanca tlmiť tieto výkriky a názory malých skupín ľudí, aby sme sa už v budúcnosti nemuseli stretať s podobnými problémami, aby v budúcnosti nepochodovali po Slovensku extrémisti v nacistických uniformách z 30. a 40. rokov 20. storočia.

Dôležité je, aby sa tieto veci nepolitizovali, aby sa vina za ne neprikladala politikom, ale tým čo sú za ne naozaj zodpovedný. Tí by mali byť prísne a exemplárne trestaní. Nemalo by sa hovoriť o politických útokoch, ale o útokoch skupín ľudí so škodlivou ideológiou, ktorá by mala byť trestná pre potláčanie práv a znevažovanie národa v každej demokratickej a vyspelej krajine. Zaujímavý je stĺpček Mariána Leška, ktorý sa venoval práve spolitizovaniu pochodu maďarských nacionalistov do Kráľovského Chlmca. Preto sem pripájam celú kópiu jeho krátkeho článku.

„Niekoľko dní sme od šéfa slovenského kabinetu počúvali, že najväčším problémom pre jeho vládu sa stáva „export fašizmu a extrémizmu z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky“.

Po vyhláseniach premiéra, že my sa takého exportu nedopúšťame, lebo „neposielame polobláznov v uniformách, aby prekročili slovensko-maďarské hranice“, prišla správa, že dvaja extrémisti zo Slovenska rečnili v českom Litvínove o „zhubnom vplyve sionizmu v Európe“ krátko predtým, ako tam prepukla krvavá bitka o rómske sídlisko Janov.

Tak ako Ferenc Gyurcsány neposielal maďarských extrémistov do Dunajskej Stredy či do Kráľovského Chlmca, ani Robert Fico neposielal Kotlebu s Novotným do Čiech.“

Marián Leško vystihol v tomto krátkom texte to, čo sa snažím tvrdiť vo svojej práci. Že tieto konflikty vznikajú nie na základe politických snáh poslancov, ale na základe svojvôle jednotlivých ľudí. Hriechom Maďarska v tomto konflikte je a žiaľ naďalej zostáva, slabá legislatíva, ktorá nevie zabrániť vzniku a existencii hnutí, ktoré svojou činnosťou a filozofiou napádajú iné národy a potláčajú ľudské práva a slobody.

V celom tomto konflikte a spolužitia Maďarov a Slovákov je dôležité aj zmýšľanie ľudí na oboch stranách hraníc. Ako aj maďarských občanov, tak aj slovenských. Drtivá väčšina sa zhoduje na tom, že nechce žiadne územné, politické a iné zmeny. Vyhovuje im statu quo, sú šťastný kde žijú a spokojný. Jediné čo im vadí je umelo vytváraný konflikt. Veď nikomu z nás nevadí žiť v susedstve s Maďarmi, Čechmi, G0rékmi, Rómami, Nórmi, či hocijakými inými národnosťami, ak sú naši susedia slušný, dodržujú zákony a nikomu neubližujú. A presne takáto situácia je aj na juhu našej krajiny, kde obyvatelia s maďarskou národnosťou nepociťujú potrebu žiť v Maďarsku, či Uhorsku, kde nepotrebujú potrebu sa sťahovať, mať vlastnú autonómiu, či niečo iné. Chcú len slušne žiť a pracovať. Chcú mať vytvorené rovnaké podmienky, ako ich spoluobčania.

Týmto by som chcel zakončiť svoju prácu. Myšlienkou na dva národy, dva susediace štáty, ktoré potláčajú skupiny ľudí, ktoré vyvolávajú nepokoje a snažia sa vzbudzovať antipatie medzi našimi národmi, tak, aby sme mohli žiť po boku tých druhých s pocitom bezpečia a priateľstva.

Informácie a citácie boli čerpané z:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Trianonsk%C3%A1_mierov%C3%A1_zmluva,

http://sk.wikipedia.org/wiki/Uhorsko

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_svetov%C3%A1_vojna

http://www.sme.sk/c/4182571/madarski-poslanci-maju-na-autach-velke-uhorsko.html

http://www.sme.sk/c/4181893/stlpcek-mariana-leska-reexport.html

http://www.sme.sk/c/4166293/v-budapesti-sa-opat-protestovalo-tentoraz-pred-uradom-vlady.html

http://chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=439&c=BUDAPEST_V_Bruseli_ma_kazdy_plne_zuby_FIDESZu_a_MSZP

http://www.sme.sk/c/4158726/belousovova-madarsko-ma-styri-strategie-na-znovuvytvorenie-uhorska.html