Slová riaditeľa nás namiesto ukľudnenia a zavedenia sa do spoločensky akceptovaných noriem, práve naopak, povzbudili k ďalšiemu vandalizmu. Chceli sme mu dokázať, že to čo nám povedal, nieje pravdou. Po všetkom čo sme už spravili a neboli sme potrestaní, nás nič neohrozovalo. Neverili sme, že by sa nám mohlo niečo stať.
A tak to bolo aj v tomto prípade. Riaditeľ býval v slepej uličke neďaleko našej štvrte. Všetko na okolo jeho domu bolo pekné, vynovená cesta, značky pre autá, vždy pokosený trávnik. Riaditeľ mal konexie na obecnom úrade a o jeho štvrť sa staralo naozaj poctivo. My sme nebývali ani kilometer od neho. Mali sme staré hrdzavé preliezky, trávnik zarastený burinou, piesok plný kameňov. Jednoducho bolo viditeľné, kto a kde býva. S chalanmi sme dlho posedávali za domom, dlho do noci, celý týždeň. Vymýšľali sme čo tomu hajzlovi spravíme. Potrebovali sme niečo viditeľné, niečo čo by si ľudia všimli. Musel to vidieť naozaj každý kto by šiel cez jeho štvrť. Zároveň by to muselo byť spravené rýchlo, aby nás nikto nevidel. Bleskovo vypadnúť z miesta činu a potom sa už len kochať na bezvládnej zúrivosti riaditeľa. Vymýšľanie nám zabilo veľa času, ale nakoniec to stálo za to.
Boli sme vtedy v ôsmej triede. Ja som mal s Palom 15, Elo bol o rok starší. Elov otec mal starú embéčku, ktorú sme sa rozhodli na jednu noc ukradnúť. Elo vedel šoférovať už od čias, keď dočiahol na pedále a videl na cestu. Jeho otec ho niekedy bral aj do krčmy, keď potreboval zviesť späť. A presne na takýto večer sme čakali. Bola streda, asi tri hodiny po obede. Elo mi zabúchal na dvere a povedal, že dnes sa ide na akciu. Mali sme ho s Palom čakať pripravený medzi druhou a treťou hodinou ráno. Bol to naozaj najideálnejší čas. V uliciach bývala v tejto dobe tma a ticho, všetci už spali, všade bol kľud. Zbehol som za Palom a dohodli sme sa na akcii v potravinách. Potrebovali sme si ukradnúť fľašu liehu a najideálnejší čas na to bol tesne pred zatváraním obchodu. Predavačky už chcú ísť domov, musia sa pobaliť, prezliecť sa, zatvoriť kasy a na zákazníkov nedávajú taký pozor, ako okolo obeda. Dobehli sme do obchodu, nabrali pár rohlíkov a nenápadne si dali do ruksaku fľašu liehu, nič samozrejme nevideli. Pri pokladni sme si kúpili cigarety a ja som sa nedokázal nesmiať. Všetko bolo také jednoduché. Palo večer pripravil fľaše, ja som o jednej vyšiel z domu prvý krát. Potreboval som rozbiť dve lampy na ulici, aby nebolo vidno na zaparkované auto. Už teraz, keď som stál neďaleko lámp, bolo všade ticho a kľud. V slepej uličke riaditeľa tma, nemali tam ani jednu lampu. Bola to krátka ulica. Niečo okolo 50 metrov. Lampy mi chvíľu trvalo rozbiť, ale nakoniec sa to podarilo. Musel som vyliezť na strom a trafiť ich kameňom. Vrátil som sa domov, matka si ani nevšimla, že som bol preč a už sa chystala spať. Ja ešte nie. Sadol som si na parapet a pozeral som von. Čakal som na Ela. Bol som trochu nervózny, ale zatiaľ všetko išlo ako po masle a nebol dôvod prerušiť akciu.
O pol tretej sme sedeli už v aute. Skontrolovali sme si fľaše, lano a dali si cez hlavy pančuchy. Elo ticho prišiel pod strom čo rástol vedľa križovatky a zacúval do slepej uličky riaditeľa. Ja som vyšiel ako prvý, rozbehol som sa k riaditeľovmu autu, uviazal oň lano. Palo zatiaľ uviazal lano o Elove auto. Skúsil som lano potiahnuť na jednu aj druhú stranu, držalo. Elovi som zakýval, že môže ísť, ale auto sa nepohlo. Pozrel som dnu doňho a zistil som, že je zatiahnutá ručná brzda a zaradená rýchlosť. Potreboval som rýchlo kameň. Pozrel som sa okolo seba po zemi, ale žiadny som nevidel. Odbehol som kúsok ďalej, ale nikde nič. Elo už vystúpil z auta, aby zistil čo sa deje, ale ja som mu zakýval a ticho zakričal aby zaliezol. Rozbehol som sa oproti autu a kopol z celej sily do bočného okna. Podarilo sa mi ho rozbiť hneď na prvý pokus. Trochu ma strašilo, že robíme príliš veľa hluku, ale zatiaľ sme nevideli v žiadnom okne svetlo. Otvoril som dvere, nasadol, vyradil rýchlosť a stiahol ručnú brzdu, všetko cez rukáv mojej mikiny. Elo bol chytrý a hneď pochopil, že môže ísť. Keď som vybehol z auta, rozbehol som sa smerom od križovatky. Elo už zatáčal doprava. A riaditeľove auto stálo v strede križovatky. Vytiahol som nožík a prerezal lano. Palo bol pripravený pod stromom v tme s fľašou. Zapálil obväz v nej vložený, dobehol k riaditeľovmu autu a hodil lieh o predné sklo. Fľaša sa rozbila a oheň sa rýchlo rozšíril po kapote.
Peter III.
20.02.2007 14:04:58
Potrebovali sme niečo viditeľné, niečo čo by si ľudia všimli. Musel to vidieť naozaj každý kto by šiel cez jeho štvrť. Zároveň by to muselo byť spravené rýchlo, aby nás nikto nevidel. Bleskovo vypadnúť z miesta činu a potom sa už len kochať na bezvládnej zúrivosti riaditeľa.
Komentáre
fuuha