Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa v posledných dňoch opäť zhoršili. Už sa nedá povedať, že je to len politický ťah ktorým sa snažia zaujať voličov jednotlivé politické strany, už musíme hovoriť o konflikte. Aj keď si už veľa ľudí myslí, že dlhá a bohatá história, ktorá spája naše dva štáty, by nemala byť tým čo v nás zapaľuje vášne, tak žiaľ je tomu tak. Konflikty a situácie, rôzne výklady dejín na každej strane, nás rozdeľujú a často krát stavajú proti sebe. Preto som sa rozhodol členiť svoju prácu do dvoch častí, aby som podal čo najpresnejší opis dnešnej situácie. V týchto častiach sa budem venovať minulosti, kde budem čerpať najmä zo zdrojov zaoberajúcich sa históriou a súčasnej situácii, kde budem čerpať najmä z periodik a kde sa posnažím o vlastné zhodnotenie situácie. Preto ak máte prehľad o našej histórii, preskočte prvú časť.

Večerným vlakom cestuje často veľa individuí. Nepríjemní starí chlapi, agresívny futbaloví fanúšikovia, smradľaví bezdomovci a kopa rôznych ľudí, vedľa ktorých by ste sedieť nechceli. Pri hľadaní miesta si chcete sadnúť čo najdalej od nich. O to sa snažila aj mladá slečna, ktorá si sadla ku mne. Čakala ju dlhá cesta a určite nechcela dýchať smrad cibule z niekoho úst. No na jej veľké zdesenie, hneď po opustení hlavnej stanice, som si ľahol na stolček pod oknom a zaspal. Odtiahla nohy trošku ďalej odo mňa a určite nebola potešená.

Boli to mesiace víťazstva nad systémom, ale zároveň aj najväčšia prehra v našom živote. Dnes keď retrospektívne píšem a pozerám sa okolo seba, tak si to uvedomujem.

Potrebovali sme niečo viditeľné, niečo čo by si ľudia všimli. Musel to vidieť naozaj každý kto by šiel cez jeho štvrť. Zároveň by to muselo byť spravené rýchlo, aby nás nikto nevidel. Bleskovo vypadnúť z miesta činu a potom sa už len kochať na bezvládnej zúrivosti riaditeľa.

Do školy sme chodili drzo, v kožených bundách s reťazami a cigaretou v ústach. Nikto si nedovolil otvoriť ústa. Ba dokonca neskôr ani učiteľky.

Býval som na dedine, neďaleko hlavného mesta. Vyrastal som tam od svojich troch rokov. V škole som mal problémy, nielen s učením, ale aj so spolužiakmi. Zlé vplyvy ma naučili fajčiť a musel som v tom pokračovať, lebo som bol najstarší na škole a potreboval som vyzerať ako drsný chlapec...